Warning: is_readable(): open_basedir restriction in effect. File(/includes/fbwpml.php) is not within the allowed path(s): (/nfsmnt/:/data/:/usr/share/php:/usr/bin/:/apachetmp:/tmp/:/var/tmp/:/dev/urandom:/usr/lib/x86_64-linux-gnu/ImageMagick-6.9.11/bin-q16/:/usr/local/bin/:/etc/ssl/certs/ca-certificates.crt:/usr/lib/php:/usr/php74/bin/) in /data/4/d/4df7abdd-f34d-4ab9-b874-13b894823a76/funkengruven.sk/web/wp-content/plugins/facebook-for-woocommerce/includes/Integrations/Integrations.php on line 61

Warning: is_readable(): open_basedir restriction in effect. File(/includes/Integrations/Bookings.php) is not within the allowed path(s): (/nfsmnt/:/data/:/usr/share/php:/usr/bin/:/apachetmp:/tmp/:/var/tmp/:/dev/urandom:/usr/lib/x86_64-linux-gnu/ImageMagick-6.9.11/bin-q16/:/usr/local/bin/:/etc/ssl/certs/ca-certificates.crt:/usr/lib/php:/usr/php74/bin/) in /data/4/d/4df7abdd-f34d-4ab9-b874-13b894823a76/funkengruven.sk/web/wp-content/plugins/facebook-for-woocommerce/includes/Integrations/Integrations.php on line 61
Funken Gruven Podcast p.2 - Nicholas Saunders: Extáza a techno scéna - Funken Gruven

Funken Gruven Podcast p.2 – Nicholas Saunders: Extáza a techno scéna

Funken Gruven Podcast p.2 – Nicholas Saunders: Extáza a techno scéna

V našom druhom podcaste zamierime do Veľkej Británie na začiatok 90-tych rokov.

Funken Gruven Podcast p.2  – Nicholas Saunders – Extáza a techno scéna

Ahojte, moje meno je Good Mood a vítam vás pri druhej časti nášho Funken Gruven podcastu, ktorý sa venuje zaujímavým knihám o elektronickej tanečnej hudbe a párty scéne. V každej časti vám predstavíme jednu knihu, ktorá sa venuje house /techno music, alebo celkove elektronickej tanečnej scéne. Takže, ak sa aspoň trochu zaujímate o históriu a dianie na tanečnej scéne, občas čítate, chcete tip, recenziu, odporúčanie, ale aj kritiku, tak počúvajte ďalej…

Kniha z roku 1993

Druhú časť venujeme absolútnej klasike. Knihe, ktorá sa na našom trhu objavila v roku 1996 a minimálne v tanečných vodách spôsobila takú menšiu cunami. Reč je o 300 stranovej publikácii s názvom Extáza a techno scéna. Jej autorom je Nicholas Saunders, hipík, ktorý už v roku 1998 zahynul pri autonehode. Je jasné, že dnes máme o tejto téme oveľa viac informácií, jej výnimočnosť však spočíva práve v tom, že bola prvá a ponúka nám takú malú výskumnú cestu v čase späť do 90-tych rokov.

E For Ecstasy

Nicholas ju napísal presne v roku 1993 pod názvom E For Ecstasy. Len pre obraz, v tom istom roku 1993 vydal svoj bestseller aj Irvine Welsh a volal sa….? Áno, Trainspotting, a o tri roky neskôr ho do kultovej filmovej podoby premenil slávny režisér David Boyle. V roku 1995 bola kniha doplnená a „apdejnutá“, vyšla už pod názvom Ecstasy and the Dance Culture (zaujímavý dodatok, že?) a posledný apdejt zažila v roku 1997, keď vyšla pod názvom Ecstasy Reconsidered.

Kniha je preplnená odkazmi na vedecké štúdie, články z novín, legislatívne nariadenia. Nájdete v nej množstvo citátov známych politikov, vedcov, lekárov, šamanov, ezoterikov a, samozrejme, promotérov a djov, ale aj veľa osobných príbehov obyčajných ľudí. Približne polovica knihy veľmi precízne mapuje problematiku samotnej extázy,  a z hudobného pohľadu ju môžete pokojne preskočiť. Ale, cítim, že to nespravíte. 😉 Hoci kniha nemá dej, resp. príbeh, nenudí, kapitoly, odseky, poznámky pod čiarou fungujú dynamicky a umožňujú ten super luxus – začítať sa môžete kedykoľvek na ktorejkoľvek strane, ktorú náhodne otvoríte. Napriek tejto encyklopedickej vlastnosti začína krátkym príbehom, zážitkom samotného autora Nicholasa a jeho cesty vlakom…

Vtedy si totiž dal svoju prvú extázu.

Kým Albert Hofmann – otec LSD išiel domov intoxikovaný na bicykli, Nicholas ide vlakom. Nevydrží pekne sedieť, krúti sa po zemi, baví sa  vlastným uvoľnením a keď sa posadí späť, zistí, že dokáže vlak poháňať ako koňa…(erdžanie) Toľko na úvod. Neskôr si miesto vlaku rozumne vyberá rave párty. A čitateľovi tak už na 9 strane prezradí veľké tajomstvo REJVU. Hovorí Nicholas:

„Všetci tancujúci sa zdali byť vo svojom opojení pohrúžení sami do seba, čelom k reproduktorom, bez akýchkoľvek vzájomných vzťahov. Postupne som sa uvoľnil, splynul s prostredím. Hoci nikto s nikým nekomunikoval, okrem občasného pohľadu či objatia, prežíval som pocit spolupatričnosti s celou skupinou, isté duchovné povznesenie, až náboženský pocit jednoty. Cítil som, akoby som pochopil o čo vlastne na REJVE ide. Hudba človeku dodávala energiu, napätie stále rástlo ale nikdy nedosiahlo vrchol. Do výrazného techno rytmu som nielenže tancoval, ale aj dýchal a občas aj kričal. Cítil som sa tak zdravo, akoby tento pohyb bol skutočným vyjadrením mňa samého.“

Carl Cox, Sasha, LTJ Bukem

Po úvodnom osobnom statemente necháva Nicholas v knihe hovoriť najmä známe mená elektronickej scény 90-tych rokov. Užijete si tak niekoľkostranové úvahy a rozhovory s Carlom Coxom, Sashom, LTJ Bukemom alebo Mixmastrom Morrisom. Aj po takmer 30-tich rokoch stoja za zamyslenie.

Napr. Carl Cox na večnú otázku „čo by si zlepšil na techno scéne“ odpovedá: „Rád by som do nej vrátil atmosféru z roku 1988 a 1989. Bola to skvelá doba, ale tá sa nevráti tým, že budeme robiť retro párties. Keď ľudia hovoria, že to nie je také, aké to bývalo, tak nech ostanú doma a prestanú fňukať.“

Mixmaster Morris (anglický DJ a producent vydávajúci napr. na značke Ninja Tune) dnes 50-tnik hodnotí prepojenie elektronickej hudby s extázou takto: „Nemyslím si, žeby techno vzniklo vďaka extáze. Podľa mňa ľudia, čo vymysleli techno, drogy príliš nebrali. Derrick May drogy neberie. Vďaka extáze prijalo house music viac ľudí a niet pochýb o tom, že rozšírenie house music malo priamu súvislosť s rozšírením E, ale čo bolo prvé a skôr, to sa nedá povedať.“ (len na okraj, MDMA bola objavená už v roku 1912 nemeckou spoločnosťou Merck, a až do roku 1985 bola v USA voľne dostupná.)

Spoločnosť a kultúra

Zaujímavý ucelený dobový kontext pridávajú knihe pasáže o spoločenských a kultúrnych premenách v 80 a začiatku 90-tych rokoch 20. storočia. Pochopiteľne, najmä vo Veľkej Británii. Koniec vlády Margareth Tatcherovej, útlm hystérie z AIDS, spopularizovanie extázy v gay scéne, prijatie „acid housového zákona“ v roku 1990, ktorý postihoval návštevníkov a organizátorov rave parties a mnoho ďalších. A nebudete veriť, už vtedy sa riešilo, čo je a čo nie je ten správny underground.

„Undergroundová hudba nemá žiadne meno. Tí čo chodia do klubu na progressive house, to nie sú seriózni ľudia. Skutočné undergroundové akcie sú špinavé, nie je jednoduché sa na ne dostať, nie je jednoduché ich robiť.“ Takto videl situáciu už v roku 1991 jeden z členov anglickej tanečnej organizácie Fantazia. A čo poviete na tento jeho názor? „Keď sme začínali, techno bol underground a nikto ho poriadne nechápal. Dnes je to nuda a komercia, má tak trochu trpkú príchuť  –  stala sa z neho snobská záležitosť.“ Celkom nadčasové, nie? Tanečná hudba – konkrétne acid house sa v tej dobe dostala až do snemovne poslancov.

V úradnom zázname z rokovania (naozaj!) sa dočítate, že slovo „acid“ pochádza z ulíc Chicaga, kde bolo slangovým označením pre slovo „ukradnúť“. Svoje meno tento hudobný žáner získal vďaka tomu, že skladby obsahujú prvky ukradnuté z iných nahrávok a zmixované do výsledného produktu. A pretože sa tento hudobný štýl vyvinul z chicago house, bol pomenovaný Acid House. No a dnes zažíva ACID sound svoju ďalšiu reinkarnáciu.

Prognózy, prognózy

Čo ma na knihe baví, sú prognózy. Skúste si predstaviť, aké bude techno o 20 rokov, napr. v roku 2040. Aká bude elektronická hudba. Ako bude vyzerať produkcia. Mixmaster Morris v roku 1993 predpovedal, že „budúce formy elektronickej hudby sa budú uberať preč od analógových syntetizátorov a budú smerovať k počítačom a každý si bude môcť sám robiť hudbu doma.“ Ako hudobný smer budúcnosti označil… JUNGLE! Počúva niekto z vás Jungle?  Podobne ružovú budúcnosť predpovedali djs viacerým štýlom, napr. happy hardcore alebo breakbeatu.

Karty na svetovej párty scéne zamiešala aj Ibiza, ktorá sa v 80-tych rokoch stala slobodným azylom pre množstvo Britov. Pre DJ Sashu znamenala návšteva ostrova zásadnú zmenu vo vnímaní hudby. Jednou zo skladieb, ktorá mu v roku 1991 zmenila hudobný život, bola Age of Love. „Úplne mi to vyrazilo dych. Keď som sa vrátil do Anglicka, výrazne to ovplyvnilo môj štýl hrania a to do takej miery, že ľudia ostávali zmätení. „Ten Sasha sa na Ibize zbláznil!“ A ako bude podľa neho vyzerať budúcnosť tanečnej scény? „Celá scéna mieri do komercie, ale stále má svoj zmysel. Niektorí ňou preto začínajú pohŕdať alebo na ňu už úplne  zanevreli, ale ja sa k nej stále hlásim. Aj keď tu možno nebude večne, je to pozitívna vec. Ja tú hudbu budem počúvať stále, pretože ju milujem.“ Tak, najlepšie skončiť takýmto pozitívnym posolstvom. Kluby stále máme, hudbu tiež, a Sasha (občianskym menom Alexander Paul Coe stále hrá. V sobotu, 8. februára dokonca takmer tu. V Budapešti.

Zhrnutie

Prečítané, zhrnuté: Kniha Extáza a techno scéna má aj po dlhých rokoch čo povedať každému fanúšikovi elektronickej hudby bez ohľadu na preferovaný žáner. Vtiahne vás do začiatkov rejvovania hlavne v Anglicku, podrobne vysvetlí rozdiely medzi jednotlivými hudobnými štýlmi a poskytne vám kvalitný sociálny kontext. Dostupnosť môže byť trochu problém, v kníhkupectvách, ani tých online, ju už asi nekúpite, odporúčame antikvariáty, knižnice alebo nejakú online PDF verziu.

Ak sa vám náš Funken Gruven podcast páčil, sledujte nás na Fb alebo Insta profile. Počujeme sa, dúfajme, už o týždeň pri ďalšej časti. Lúči sa s vami Good Mood. Ahojte.

Share this post