Funken Gruven Podcast p.8 – Westbam: Die Macht der Nacht (Moc noci)

Jeden z najznámejších priekopníkov nemeckej elektronickej scény WESTBAM napísal knihu. Nazval ju Moc noci a opisuje v nej takmer 30-ročné obdobie jeho djs-kých a producentských aktivít. Viac sa dozviete v našom podcaste. Počúvajte aj na Spotify a iTunes.

„Na začiatku roku 1980 som začal chodiť von. Mal som 15 a bol som už nejaký čas pankáč. Skončil som s hipisákmi a vazelínou som si spravil Spiky-Hair-Look. Ten piatkový večer som si dal na seba červenú bundu prerobenú z nejakej uniformy. Cítil som sa fakt ako pankáč. Chodieval som do klubu Odeon. Nie, nebol to ten známy Odeon v Londýne, ale ten, menej známy, v Münsteri, vo Vestfálsku, v Nemecku…“

WESTBAM

Moc noci začína v Münsteri

Tak, takýmito slovami opisuje posledné dni rock n rollu a prvé dni svojej dlhej hudobnej kariéry Maximilan Lenz. Známejší vám bude skôr pod umeleckým menom Westbam a táto časť nášho pravidelného podcastu bude venovaná jeho knihe s názvom Die Macht der Nacht, alebo Moc noci.

Skutočne, takmer celá sa odohráva v noci a je priam nasiaknutá nočným životom jedného zo zakladateľov nemeckej elektronickej scény. Moje meno je Good Mood a vy práve počúvate Funken Gruven Podcast, ktorý sa venuje zaujímavým knihám o elektronickej tanečnej hudbe a párty scéne. V každej časti predstavíme jednu knihu, ktorá sa venuje house /techno music, alebo celkove elektronickej tanečnej scéne. Takže, ak sa aspoň trochu zaujímate o históriu a dianie na tanečnej scéne, občas čítate, chcete tip, recenziu, odporúčanie, ale aj kritiku, tak počúvajte ďalej… Funken Gruven podcast číslo 8. práve štartuje.

Westbam – intelektuál medzi techno umelcami

„DJ Westbam je intelektuál medzi techno umelcami, ktorý undergroundový fenomén premenil na masovú kutúru.“ Moritz von Islar, časopis Zeit (cajt).

Dnes už 56-ročný DJ-ský veterán žije aj s rodinou v Berlíne, jeden byt musel špeciálne dokúpiť kvôli platniam. Ako už naznačil náš úvod, Westbam nie je „Berlíner“, pochádza z mestečka Munster. Práve z neho odišiel so súhlasom matky do Berlína.

„Dokázal som prehovoriť mamu, aby ma pustila na polroka do Berlína. Kvôli maturite som sa ale musel domov ešte vrátiť. Moji kamoši chodili na rok do Anglicka alebo do USA, aby si zlepšili jazykové schopnosti. Aj moja sestra. Tá zas študovala módu Paríži. Môj semester v Berlíne bol skôr takou „vzdelávacou cestou“ do nočného života.“

Preskočme školské časy, plné New-Wave, punkrockua sociálno-politických postrehov. Netreba zabudnúť, že mladý Westbam žil v rozdelenom Nemecku a rozdelenom Berlíne. Z hudobné hľadiska sú tieto roky plné objavovania a disca. Aj keď disco a punk… Hm, zvláštny vzťah odporu ale aj príťažlivosti. Zoberte si napr. legendárnu skladbu Rock The Casbah od The Clash – druhej najznámejšej punkovej kapely popri Sex Pistols.

„Rock The Casbah bol naozaj funky, vplyv disca bol neprehliadnuteľný. Dve minút kongá a dubový rytmus, bassline, kým Joe Strummer začne spievať,“ spomína Westbam.

Podstatné ale je, že víkendy v Berlíne boli pre neho tou rozhodujúcu kvapkou inšpirácie, aby sa stal DJ-om. O niekoľko týždňov neskôr už stál v Odeone. Bol to síce štvrtok, ale… Čakal ho prvý 5 hodinový set od 8-mej. Westbam opisuje prvé dojmy, ktoré prežíval asi každý DJ:

„Cítil som ten divný, stuchnutý, odstáty vzduch predchádzajúcich nocí, bolo to pre mňa niečo úplne nové. Celé miesto mi odrazu prišlo iné, také prázdne a naplnené strachom z vlastnej energie. DJ-ská búdka bola malá, mohla mať tak 2 štvorcové metre. Zo všetkých strán som bol doslova obložený platňami, ktoré za tie roky nazbierali rezidenti klubu. Objavil sa pri mne Paul, ktorý robil technika:

„Ako vidím, už si našiel tvoje pracovisko. Potrebuješ niečo ukázať?“

„Áno, prosím ťa, ako to tu celé funguje?“

„Takže, toto sú gramofóny Technics. Sú prakticky v každom klube v meste. A toto je mixpult. A toto je crossfader…“ Všetko mi podrobne vysvetlil, a na odchode vo dverách malej kabíny dodal:

„Aha, vlastne, skoro som zabudol, si zodpovedný aj za svetlá, tu týmito tlačidlami ich ovládaš.“

A odišiel. To bol môj začiatok. Platne som kupoval každý týždeň v Cha Cha (ča ča), prachy som mal na to z klubu, zhruba 70 mariek. A na konci roku 1983 som už bol lokálny DJ hrdina v najlepších kluboch mesta.“

A čo som hrával? Napr.:

New Order – Blue Monday, Yello: I love you, Art of Noise: Beatbox, RUN DMC: Hard Times, The Cure: The Walk, The B Boys: 1, 2, 3 Break, Depeche Mode: Everything Counts…

Prvý LABEL – LOW SPIRIT

V roku 1987 založil Westbam vlastný label. Z množstva názvov vybrali ten najlepší: Low Spirit. Prvé hity s nápaditými názvami ako napr. We want some pussy, A long hard Dick alebo disco Deutschland im zarobil prvé väčšie prachy a otvorili cestu k vlastnému štúdiu. V tomto roku prišla aj spolupráca s Afrika Bambaata a na jeho prvú noc s názvom Macht der Nacht v Berlíne prišlo 8000 ľudí. Párty striedala párty, Westbam sa ukazuje ako vynikajúci rozprávač s citom pre detail. Spleť mien a mikro-udalostí je neuveriteľná, pred očami sa odvíja nekonečná farebná mozaika. Musíte sa čudovať, strácate sa, pristihnete sa, že rozmýšľate o blbostiach, pretože aj tie sú v knihe podstatné. Westbam opisuje cestu do Detroitu, spoluprácu s Derrickom Mayom aj návštevu tajnej párty priamo v tomto meste:

„Párty bola čierna, čierne steny, čierne svetlo, polonahí čierni muži. Jediní traja bieli sme boli ja, môj brat a ešte jeden týpek, ktorý postával v rohu. Vraj nejaký Richie Hawtin z Kanady, taký divný stalker, ktorý sem chodí, lebo chce u mňa vydávať platne, upozornil ma Derrick.“

Áno, veľké mená, ktoré boli kedysi menšie až malé sa mihajú v knihe pomerne bežne. Zaujímavá je konfrontácia Westbama so Svenom Väthom, je jasné, že sa v láske príliš nemali. Veď, Frankfurt. Možno kvôli tomu nepodarenému žúru s nulovou návštevou, ktorý tam Westbam absolvoval. Ktovie. Už vtedy sa ľudia delili na tých, ktorí mali na tričkách nápis: music for those who know, a tých, ktorí taký nemali, resp. mali iný, napr.: No more fucking Rock n Roll. A možno to naozaj bolo tou módou:

„Sven Väth si z Goa doniesol taký futuristický guru-look, obliekal si motorkárske nohavice ako z filmu Mad Max, k tomu pestré tričká, vlasy v copíku s vyholenýmo bokmi. Pôsobil tak divne budhisticky. Jeho vzhľad odzrkadľoval, ako vnímal sám seba a ako ho vnímali aj ostatní ľudia. Ako nejakého šamana, kúzelníka, nadprirodzenú bytosť. Jednoducho, nebola to moja šálka čaju. Môj príspevok k techno móde bol nula celá nula.“

Po návrate z Detroitu Westbam hrával aj v Tresore. Raz si tam zavolal aj mladého týpka, ktorého stretol na New Music seminári v New Yorku. Volal sa Moby.

„Haha, nebudete mi veriť, v Tresore je dnes párty s jedným DJ-om, ktorý sa volá Moby a s druhým, ktorý sa volá Dick,“ smeje sa Westbam.

LOVEPARADE

Ak čakáte na dátum, kedy vzniklo techno, zapíšte si, 6. júl 1991. Vtedy to podľa Westbama všetko začalo. S Loveparade. A Low Spirit stál podľa neho v jej pozadí. A v roku 1992 prvá indoorovka May Day v Kolíne. S najlepším lineupom v dejinách: Joey Beltram, Lenne Dee, Jeff Mills, Hell, Rok, Tanith, Roland Casper, Westbam, DJ Dick, Aphex Twin, Cosmic Baby, CJ Bolland a Outlander. Tak nejako vznikala RAVING SOCIETY.

90-te roky. Všetko zrýchľuje a na scéne sa objavujú mená ako Tanith, Marusha, Marc Spoon, Dr.Motte. Techno sa stáva mainstreamom prenikajúcim do komerčných médií. Podľa Westbama toto šialenstvo dosiahlo vrchol v roku 1994. Napriek tomu pokračoval, iná cesta ani nebola možná. Biznis a techno sa stalo Sonickým Impériom, elektrickým kráľovstvom. Hateri, pojebte sa! Pre Westbama začínajú rokom 1999 jeho najlepšie DJ-ské časy. Stáva sa globálnou celebritou na cestách. Chlapec z Munstera, so zvláštnou podvedomou slabosťou na dychovky.

„Musel som ešte raz vidieť moje platne. Otvoril som bag, ovalila ma vôňa 3000 nocí. Smell potu, nikotínu, gumových medvedíkov, spreju na vlasy, sexu, drog, techna, popola, sračiek a sĺz. Vytiahol som pár dosiek. Boli lepkavé. V pozadí hral starý track Pacific State.

Do u think its ok

To go to the middle of nowhere

Whithout a ride back home

Yes i think its ok.

Lets go…“

Moc noci – zhrnutie

Tak poďme. Kniha naozaj nestojí na mieste. Je plná, nenudí a nemláti prázdnu slamu. Westbam by mohol pokojne vydať jej druhé aj tretie pokračovanie. Rovnako dobré a poctivé. Pretože práve toto z knihy cítite. Že autor musel fakt triediť, aby mu po 313 stranách editor taktne naznačil „Max, už stačí, nechaj si niečo aj do talkshow, video-dokumentov alebo pokračovaní.“ A Max ho poslúchol. Našťastie.

Výsledkom je tak výživný, logicky dobre spracovaný, rozdelený obsah, ktorý poteší každého hudobného historika, hľadača tých legendárnych a možno už zabudnutých trackov ale aj čitateľa, ktorý chce získať dobrý prehľad o vzniku techno scény v Nemecku.

Na Westbama, ako producenta či skrečujúceho showmana môžeme mať, samozrejme, rôzny názor. Je ale neodškriepiteľným faktom, že je jedným z pilierov elektronickej tanečnej hudby a kultovou postavou nemeckej techno scény.

Ak sa vám náš podcast páčil, sledujte nás na Spotify alebo iTunes, lajknite našu stránku funken gruven na Facebooku a Instagrame. Tešíme sa pokračovanie. Lúči sa s vami Good Mood. Ahojte.